Vážená Pani/ Vážený Pán,
Srdečne Vás pozývame na účasť vo vypracovaní a zverejnení ôsmeho zväzku časopisu „Preklady slovanských literatúr“ pod názvom Sprievod paratextu a preklad i jeho príjem. Príspevky môžete posielať do 15. 12. 2016.
Paratexty sú prvky, ktoré fungujú okolo primeraného textu, podľa Genetteovskej klasifikácie zahrňuje sa k ním tituly, predhovory, závery, úvody, poznámky od nakladateľstva, ilustrácie, reklamné vložky, oznámenia na obálke, atď. Iní bádatelia paratext definujú ako širší kompozičný alebo vydavateľský rámec. Niektorí nespochybňujú jeho príslušnosť k literárnemu dielu, zatiaľ čo iní sa s nim zaobchádzajú ako samostatný prvok obklopujúci literárny text. V každom prípade paratext získava osobitné postavenie v preklade a stáva sa dodatočnou formou sprostredkovania medzi autorom a originálnym textom a sekundárnym príjemcom i jeho kultúrnym univerzum. Je to nesmierne dôležité, pretože preložený text by mal fungovať v novom obehu, v novom kultúrnom priestore a by mal zasiahnuť nové publikum. Preto v centre nášho záujmu sú viacnásobné vzťahy medzi rôznymi typmi paratextov v prekladoch západoslovanských a juhoslovanských literatúr a originálnych textov (najmä prekladu, ale tiež originálu), a taktiež ich úloha vo vzťahu k sekundárnemu príjemcovi, ktorý napokon často má skromné znalosti o privádzanej v prekladanej literatúre kultúre, histórii alebo špecifických spoločenských javoch kultúrneho okruhu primárneho textu.
Problematika partextov v kontexte prekladov západoslovanských a juhoslovanských literatúr sa bude zaoberať taktiež štrukturálnymi aspektmi tohto typu prejavov, ako aj frekvenciou ich výskytu v prekladoch čí okolo nich. Dôležitá sa tiež zdá komunikačná situácia odpovedajúca na otázky, kto je odosielateľom paratextu, kto je príjemcom, aká je úroveň autority príjemcu a stupeň jeho zodpovednosti za paratext? Zvlášť zaujímavá sa javí situácia, keď prekladateľ je autorom paratextu, najmä predslovu alebo záveru, a ako vtedy jeho úloha ovplyvňuje fungovanie prekladu. Ďalším problémom je otázka, na koľko sa v paratextoch autorstva prekladateľov objavujú úvahy o preklade, prekladateľskej stratégie, ťažkostiach a výzvach, ktoré pred nimi vznikli.
Vzhľadom na funkčný aspekt paratext je považovaný predo všetkým ako pomoc pri konkretizácie neurčitých významových miest obzvlášť dôležitý pri sekundárnom prijímaní. Výpoveď paratextu môže informovať o niečom alebo zahŕňať interpretačné usmernenia a takým to spôsobom viesť čítanie. Paratext spĺňa často kľúčovú úlohu pri obohacovaní vedomostí sekundárneho príjemcu. Paratext môže plniť apelatívnu/propagačnú funkciu, zdôrazňovať ilokučnú silu a stavať sa akýmsi „paktom s príjemcom“, vďaka ktorému autor/prekladateľ/nakladateľ uskutočňuje viac či menej vedomú a zámernú stratégiu ovplyvňovania. Paratext tak môže odhaliť zámery (primárneho autora, prekladateľa alebo nakladateľa) súvisiace s fungovaním textu v sekundárnom obehu. V extrémnom prípade sa stáva nástrojom v službách propagandy.
Určite paratext nemôže existovať bez textu, na ktorý sa vzťahuje, a ktorý je zmyslom jeho existencie, ale čí predhovor/záver/úvod sú nevyhnutné v preklade? Alebo naopak, sú niektoré druhy paratextov v preklade zbytočné, nežiadané a prečo?
Aké druhy literárnych textov vytvárajú zvláštnu potrebu predhovoru/záveru? Jednými z typov paratextov, ktoré sa netešia uznaním v literárnom preklade sú poznámky pod čiarou. Otázkou je, či sú pomocou a výrazom erudície prekladateľa, čí naozaj by mali byť považované za prekliatie a prekážku v čítaní?
Paratext v preklade možno a by sa malo považovať v perspektíve recepcie, skúmajúc recenzie, komentáre, polemiky či rozhovory spojené s prekladom ako jeden z typov paratextov (epitext podľa Genetta). Máme preto taktiež záujem o problematiku paratextu v kontexte recepcie prekladov literatúr bulharskej, chorvátskej, českej, macedónskej, srbskej, slovenskej a slovinskej v Poľsku a taktiež poľskej literatúry v západoslovanských a juhoslovanských kultúrach.
Spoliehajúc sa na Váš záujem o vyše uvedenú problematiku, srdečne Vás pozývame zúčastniť sa vo vypracovaní a publikovaní zväzku. Prihlášku s názvom navrhovaného príspevku očakávame do 30.10.2016 na adresu gawlak.monika@gmail.com. Texty príspevkov (15 strán spolu s abstraktom v anglickom jazyku, resumé a kľúčovými slovami v anglickom, poľskom a vybranom slovanskom jazyku) očakávame do 15. 12. 2016 na adresu gawlak.monika@gmail.com.
Predpokladaný termín vydania knihy je rok 2017, vydavateľom je Vydavateľstvo Sliezskej univerzity.
Informácie o formálnej úprave textov nájdete na webovej stránke časopisu www.pls.us.edu.pl v položke Pre Autorov.
V súčasnej dobe časopis získal 10 bodov na zozname bodovaných periodík podľa Ministerstva vedy a vysokého školstva PR.
S úctou
Tematická redaktorka Šéfredaktorka časopisu
Dr Monika Gawlak Prof. zw. dr hab. Bożena Tokarz